Toto je príbeh o prerode.

O tom, čo sa stane, keď žena prestane mlčať vo vlastnom vnútri.
Keď si konečne dovolí dýchať sama za seba.

Strata manžela bolí, ale ešte viac bolí strata všetkých ilúzií o tom, kým "má byť".
To čo v skutočnosti stratila nebol on. Stratila ochrannú sieť ilúzie očakávaní, rolí a ticha, v ktorej žila celé roky.
Zrazu sa ocitla bez opony, bez masky. Zostala sama so sebou.

V tej chvíli, práve v tej chvíli, začal jej skutočný život. S otázkami, ktoré si nikdy nedovolila vysloviť. Je to tichý, ale neúprosný návrat k pravde:
Kto som keď prestanem byť tým, čo sa odo mňa čaká?
Čo sa stane keď prestanem byť len tichou prítomnosťou v niekoho príbehu?
Kým by som bola, keby som sa prestala báť?
Kto som, keď prestanem byť len dcérou, manželkou, slušnou ženou?

Dusené je o vnútornej revolúcii ženy, ktorá si uvedomí, že nemusí žiť v medziach, ktoré jej nastavili iní.
Ženy, ktorá nemusí riešiť úlohy, ktoré nikdy neboli jej vlastné. Ženy, ktorá sa rozhodla nezostať ticho.

Nebude kričať.
Nebude ani bojovať.
Otvorí oči a prizná si: "Toto nie som ja"

Vydáva na cestu, ktorá je niekedy osamelá, niekedy desivá, ale vždy pravdivá.
Krok za krokom skladá samu seba – nie podľa toho čo sa patrí, ale podľa toho, čo naozaj cíti.

S tichou silou ženy prichádza hlboké, ale neodvratné dozrievanie.
Ako voda, ktorá sa dlho zohrieva pod pokrievkou – až kým sa raz nevzdvihne a nezaplaví všetko.
Tak prichádza tichá, ale neodvratná sila.

Nájsť samú seba neznamená stratiť všetko, čo milujeme.
Znamená to pustiť všetko, čo prináša zradu.

Dusené je príbeh pre každú ženu, ktorá vie, že skutočná sila neprichádza zo vzdoru, ale z pravdy.
Z odvahy byť sama sebou, aj keď to znamená prejsť cez strach, ticho a samotu.
Najväčšia odvaha je prestať si klásť otázku: "Kto mi dovolí žiť?"